Ako vlastne modlitba sv. ruženca vznikla?

Poznaj svojho patróna
22. novembra 2012
Ako ísť s deťmi na omšu (Stacey a Josh Noem)
26. novembra 2012

História Ruženca

Mesiac október je tradične zasvätený modlitbe ruženca. Málokto však vie, ako vlastne modlitba sv. ruženca vznikla.

V 12. storočí žil mladý kňaz Dominic Guzman (1170-1221). Bol pohnutý problémami doby – herézami a utrpením jednoduchého ľudu.

Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie.

Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Bolo to jedným z pravidiel ich života. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána – Otče náš – bratia recitovali 150 krát túto modlitbu, čo korešpondovalo s počtom žalmov.

Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. Postupne bola pripojená k tejto modlitbovej tradícii.

V rokoch 1410 – 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár – pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. V rôznych regiónoch vnzikali adaptácie takéhoto Mariánskeho žaltára a počet urývkov z evanjelia dosahoval až 300.

Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. (1566-1572), ktorý ho štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev.

Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe – v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané desiatky ruženca svetla.

Keď sa pozrieme spätne zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal. Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.

(podľa The Catholic Encyclopedia)

Modlitba svätého ruženca

 

Svätý ruženec má tri časti s jednotlivými tajomstvami:

radostnýruženec

bolestný ruženec

slávnostný ruženec.

V roku 2002 Svätý Otec Ján Pavol II. stanovil ďalšiu časť svätého ruženca ruženec svetla.

Modlitba svätého ruženca začína prežehnaním sa a znamením kríža, modlitbou Verím v Boha, Otče náš, 3x Zdravas’ Mária s vloženými prosbami pre jednotlivé tajomstvá a modlitbou Sláva Otcu. Potom nasledujú modlitby 5 desiatkov s jednotlivými tajomstvami. Každý desiatok začína modlitbou Otče náš, 10x Zdravas’ Mária s tajomstvom, Sláva Otcu a končí fatimskou modlitbou Ó, Ježišu.

Modlitbu svätého ruženca môžeme zakončiť modlitbou Zdravas’ Kráľovná a znamením kríža.

 

Radostný ruženec

Prosby:

  1. 1.      ktorý nech rozmnožuje vieru našu
  2. 2.      ktorý nech posilňuje nádej našu
  3. 3.      ktorý nech roznecuje lásku našu

 

Tajomstvá /ovocie tajomstva/(text vo Svätom písme):

  1. 1.      ktorého si Panna z Ducha Svätého počala /pokora/ (Lk 1, 26-38)
  2. 2.      ktorého si pri navštívení Alžbety v živote nosila /láska k blížnemu/ (Lk 1, 39-56)
  3. 3.      ktorého si v Betleheme porodila /duch chudoby/ (Lk 2, 1-21)
  4. 4.      ktorého si v chráme obetovala (Lk 2, 22-40)
  5. 5.      ktorého si v chráme našla /poslušnosť, čistota/ (Lk 2, 41-51)

 

 

Bolestný ruženec

Prosby:

  1. 1.      ktorý nech osvecuje rozum náš
  2. 2.      ktorý nech posilňuje vôľu našu
  3. 3.      ktorý nech posilňuje pamäť našu

 

Tajomstvá /ovocie tajomstva/(text vo Svätom písme):

  1. 1.      ktorý pre sa nás krvou potil /ľútosť nad našimi hriechami/ (Lk 22, 39-46; Mt 26, 36-56; Mk 14, 32-52; Jn 18, 1-11)
  2. 2.      ktorý pre nás bičovaný bol /odpustenie našej zmyselnosti/ (Mt 27, 26; Mk 25, 15; Jn 19,1)
  3. 3.      ktorý pre nás tŕním korunovaný bol /odpustenie našich hriešnych túžob/ (Mt 27, 27-31; Mk 15, 16-20)
  4. 4.      ktorý pre nás kríž niesol /znášanie našich ťažkostí/ (Lk 23, 26-30; Mt 27, 32)
  5. 5.      ktorý pre nás ukrižovaný bol /väčšia láska k Bohu a dušiam/ (Lk 23, 33-44; Mt 27, 33-56; Mk 15, 21-41; Jn 19, 17-37)

 

 

Slávnostný ruženec

Prosby:

  1. 1.      ktorý nech usporaduje myšlienky naše
  2. 2.      ktorý nech riadi slová naše
  3. 3.      ktorý nech spravuje myšlienky naše

 

Tajomstvá /ovocie tajomstva/(text vo Svätom písme):

  1. 1.      ktorý slávne z mŕtvych vstal /viera v Božiu Lásku/ (Lk 24, 1-12; Mt 28, 5-8; Mk 16, 5-14)
  2. 2.      ktorý slávne na nebesia vstúpil /túžba po nebi/ (Lk 24, 50-53; Mk 16, 19-20; Sk 1, 4-11)
  3. 3.      ktorý nám Ducha Svätého zoslal /príchod Ducha Svätého do našich sŕdc/ (Sk 2, 1-13)
  4. 4.      ktorý ťa, Panna, do neba vzal /milosť dobrej smrti/ (Zj 12, 14-16)
  5. 5.      ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval /veľká úcta k Panne Márii/ Zj 12, 1-3)

 

 

Ruženec svetla

Prosby:

  1. 1.      ktorý nech je Svetlom nášho života
  2. 2.      ktorý nech nás uzdravuje milosrdnou láskou
  3. 3.      ktorý nech nás vezme k sebe do večnej slávy

 

Tajomstvá:

  1. 1.      ktorý bol pokrstený v Jordáne a začal svoje verejné účinkovanie (Mt 3, 13-17; Lk 3, 22; Mk 3, 35)
  2. 2.      ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru (Jn 2, 1-11)
  3. 3.      ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie Mt 4, 12-17, 23-24)
  4. 4.      ktorý sa ukázal v božskej sláve na hore premenenia (Mt 17, 1-9)
  5. 5.      ktorý nám dal seba za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti (Mt 26, 26-29)